Fotka Doc.MUDr.Štefan Korec, Csc.

Slovák, ktorý založil onkologické centrum v USA: Budúcnosť medicíny je v genetike

Doc.MUDr.Štefan Korec, Csc. patrí medzi významných onkológov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. V štáte Nové Mexiko založil a riadil onkologické centrum, dnes sa vracia na Slovenko a prináša nové trendy v liečbe onkologických ochorení. V rozhovore sa dozviete viac o onkológii a vplyve genetiky, ako aj o problémoch slovenského zdravotníctva.

 

Slovák, ktorý založil onkologické centrum v USA: Budúcnosť medicíny je v genetike

Facebook
Facebook
LINKEDIN
Instagram

Doc.MUDr. Štefan Korec, Csc. patrí medzi významných onkológov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. V štáte Nové Mexiko založil a riadil onkologické centrum, dnes sa vracia na Slovenko a prináša nové trendy v liečbe onkologických ochorení. V rozhovore sa dozviete viac o onkológii a vplyve genetiky, ako aj o problémoch slovenského zdravotníctva.

Kde momentálne pôsobíte? Čomu sa venujete?

Pred rokom som skončil v Novom Mexiku. Momentálne na Slovensku rozbiehame niektoré veci, ktoré sme robili v USA a to hlavne diagnostiku nádorov z krvi, molekulárne profilovanie z krvi a rovnako aj základné molekulárne profilovanie z nádoru na predikciu odpovede, predikciu prognózy, včasnú diagnózu rekurencie z krvi, včasnú diagnózu možno aj primárneho nádoru ale aj rozhodovanie o liečbe.

Všetky tieto vymenované metódy v USA už teraz bežne fungujú?

Niekoľko rokov som ich tam používal. Najskôr len molekulárne profilovanie z nádorového tkaniva a posledné 3 roky som používal aj krvnú diagnostiku. Odobrali sme pacientovi krv a prišiel nám profil nádoru. Potom sme to podľa výsledkov sledovali. Hovorím si, výborne CT mi ukazuje, že sa pacientovi metastázy napr. na pľúcach zmenšujú. Áno zmenšujú, ale pozor, molekulárny profil ti ukazuje, že už rastie ďalší nádor a čakaj, že za dva-tri mesiace pacient zrelabuje (znovu sa vráti s príznakmi choroby). A tak sa aj stalo. Čiže my sme boli krok predtým ako nám CT niečo ukázalo. Napríklad CT nám často ukazovalo: hurá klinik nič tam nevidíš, oslavuj! Laboratórnik povedal, oslavuj ale nemáš šancu, lebo už tu rastie iný nádor, a pacient sa nakoniec vráti. Takže áno, používal som to a práve preto, že som mal taký krásny náskok pred CT a MR (magnetická rezonancia), tak by som to chcel skúsiť aj tu. Lenže tu sa to trošku ťažšie rozbieha.

Prečo?

Prvý a základný problém sú peniaze. Tie testy stáli asi 4500 dolárov (3600 EUR). Platila to poisťovňa, alebo si to platili pacienti, alebo firma, tým že to rozbiehala v začiatkoch nám robila testy zadarmo. Na Slovensku si len veľmi málo pacientov môže dovoliť zaplatiť 4500 dolárov. Druhá vec je, že v USA je konkurencia, aj medzi zdravotnými centrami aj medzi firmami, ktoré takúto službu ponúkajú a oni sa o pacientov uchádzajú. Aby sa mohli o pacienta uchádzať, musia mu ponúknuť viac a lepšiu starostlivosť, ako konkurencia. Naši lekári sú preťažení, oni radšej od pacientov odchádzajú. Nie žeby chceli, ale majú toľko pacientov, že sa nepotrebujú snažiť a nepotrebujú ísť do konkurenčných bojov. Naviac, keď sú tlmení vedením nemocníc, ktoré musí šetriť a tí sú zas tlmení poisťovňami, ktoré taktiež musia šetriť. V tom je ten problém. Začína to peniazmi, ale postupne sa to mení aj na demotiváciu a demoralizáciu.
Na druhej strane, tam to bolo trošku iné aj s technológiou v nemocnici. Keď som doobeda objednal magnetickú rezonanciu, poobede som ju mal hotovú a ráno alebo ešte večer som ju mohol ísť prebrať s lekárom rengenológom. Tu keď idete naordinovať CT alebo MR musíte si zvážiť kto vám ho spraví, kedy vám ho spraví a kedy ho dostanete. Čiže tá technológia a technické vybavenie tu taktiež chýba. Chýbajú financie a technické vybavenie a to potom demotivuje.

Môže za to aj fakt, že veľa mladých lekárov odchádza do zahraničia?

Mladí lekári odchádzajú práve kvôli tejto celkovej skepse a kvôli tej ťažkej východiskovej situácii. Čiže nie je to nedostatkom lekárov. Je to nedostatkom peňazí, ktoré by týchto lekárov zaplatili, zlým manažmentom, ale ešte aj zlým chápaním zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku liečime veci, ktoré liečiť nie je potrebné a neliečime veci, ktoré liečiť potrebné je. Však ešte dnes sa prepláca kúpanie v teplej vode. Na tri týždne sa idete kúpať niekam do teplej vody a oni vám to zaplatia a ešte na to aj dostanete dovolenku. Doma vo vani sa môžete kúpať s rovnakým efektom. Pozrite sa napríklad aj na to, koľko našich ľudí aké množstvá liekov pojedá. Keď sa pozrieme na priemer, my navštevujeme lekárov niekoľkonásobne viac, ako v civilizovaných krajinách a ľudia majú naškrečkovaných niekoľkonásobne viac liekov, lebo sú zvyknutí, že musia ísť so všetkým k lekárovi a neveria tomu, že si môžu pomôcť aj sami.

"Medicína a hlavne onkológia sa mení z evidence based na data driven."

Keď sa vrátime späť k onkologickým ochoreniam. Ako pokročila liečba za posledné roky?

Úžasne. Za posledné roky sa už nezjavilo žiadne nové cytostatikum. Nová chemoterapia nie je, už ich firmy nevyvýjajú. Jednoznačne prišlo k preladeniu onkologickej diagnostiky a onkologickej liečby na niečo, čo sa volá personalizovaná alebo targeted (cielená) liečba. To znamená, že už neliečime alebo sa už snažíme neliečiť napríklad karcinóm prsníka, ale liečime konkrétny podtyp, ktorý sa dá liečiť cielenými liekmi, ktoré trebars interferujú s bunkovým cyklom alebo zastavia niektorú kaskádu rastových faktorov. Zacielenie liečby je účinné na konkrétny podtyp, nefunguje na iný druh karcinómu. My sme voľakedy liečili karcinóm prsníka, dnes vieme, že tých podtypov je možno šesť, možno osem, možno 15. Už len u obyčajného karcinómu prsníka.
U rakoviny hrubého čreva vieme, že liečba nezaberá na imunoterapeutiká. Vieme ale, že u asi 15% z nich, kde je dokázané mismatch repair (MMR) deficiancy (MMR ovplyvňuje opravu chýb, ktoré vznikajú pri kopírovaní DNA), tak je tam odpoveď na imunoterapiu na úrovni 50-60%, čo sa žiadnou chemoterapiou nedá dosiahnuť. Dnes už hľadáme podtypy a ja stále hovorím, že medicína a hlavne onkológia sa mení z evidence based na data driven. Evidence based znamenalo: zo 100 ľudí mi táto liečba u 60 zaberie a preto ju dáme všetkým 100 aby tých 60% (niekedy aj 30%) malo benefit. My hovoríme: zo 100 ľudí to zaberie trom, ale to sú títo konkrétni traja a tým trom to dáme, ale zvyšným 97 to dávať nebudeme. Tak funguje napr. karcinóm pľúc, kde máte zmenený ALC gén alebo ROS gén, ale to je iba u 5% pacientov, čiže päť zo 100. Ale tí, čo nesú túto zmenu v géne majú 60-70% šancu, že liečba zaberie. Na chemoterapiu zaberie 30% z nich, ale tých 70% liečite zbytočne. Sú to vyhodené peniaze, premeškaný čas a zbytočná toxicita pre pacienta. Ak investujeme dopredu a pacienta si správne diagnostikujeme a zmapujeme, tie peniaze sa nám vrátia neskôr v efektivite a v cieľovej liečbe. Onkologické ochorenia sú ochorenia genetické a preto je odpoveď v správnej genómovej, resp. genetickej diagnostike a cielenej liečbe.

Akú úlohu zohrávajú mutácie vzniknuté de novo? Tie v podstate nie sú geneticky podmienené.

Áno, vtedy hovoríme o somatických mutáciách. To sú tie mutácie, ktoré sa získali, pacienti ich nezdedili. “Vyrobili” si ich tým, že fajčili, pili alkohol, či boli vystavení azbestu. Dnes je teória, že približne 2/3 nádorov vznikajú iba milným prepisom DNA. V DNA máme 3 miliardy bázových párov a tie sa neustále prepisujú. Chyby sú tam vždy, ale keď nastane chyba na bázovom páre aj v mechanizme, ktorý ho má opraviť, tak už to ide.

"Fyzická aktivita jednoznačne na všetko, vždy a všade."

Vieme niečo spraviť v rámci prevencie aj napriek tomu, že máme geneticky podmiené predizpozície na nádorové ochorenie?

Veľmi veľa. Nie je pravda, že sme úplne bezmocní, keď je to genetické ochorenie. Vieme napr., že obyčajný karcinóm prsníka testovali u študentiek Harvardu. Tie, čo sa viac pohybovali mali menší výskyt karcinómu ako tie, čo sa hýbali menej. Taktiež tie, čo mali normálnu váhu mali menši výskyt v porovnaní s tými, ktoré mali nadváhu. A koľko už asi tak dievčatá z Harvardu cvičili? Asi nie veľa. Aj nie veľmi veľká fyzická záťaž, ktorou sa udržíte v normálnej forme má veľký význam. Nehovorím už ani o fajčení, o výžive, nehovorím o normálnej strave s vysokým obsahom zeleniny, ovocia, vlákniny a s pravidelnou stolicou. Fyzická aktivita jednoznačne na všetko, vždy a všade. Fyzicky aktívni ľudia majú menší výskyt rakoviny a rovnako aj lepšie reagujú na liečbu ako neaktívni.

Prevencia a včasná diagnostika sú teda kľúčové?

Absolútne.

Aká je úspešnosť liečby pri včasnej diagnostike?

Pri rakovine hrubého čreva v štádiu A je vyliečiteľnosť 90%, v štádiu B 70% a v štádiu C je to už 50 na 50. Pri metastatických úplná vyliečiteľnosť nie je. Včasný karcinóm prsníka je liečiteľný u 90% prípadov, takže tam je to jednoznačné.

Ktoré nádory sú najlepšie liečiteľné?

Lymfómy a leukémia, pretože tie sú ako ich my nazývame “hlúpe nádory”. Nemajú tak sofistikovane zmenený únikový systém. Napr. chronická myelogénna leukémia má jeden gén zmenený, jednu chromozomálnu časť transformovanú a má Filadelfia chromozóm a ten keď zablokujete, tak je 95% z nich vyliečených. Jedna pilulka denne a hotovo.
Preto hovorím - lymfómy a leukémie výborne, funguje aj imunoterapia aj genómová liečba. Ale napríklad melanóm má mutácií toľko, že zablokujete jednu kaskádu, druhú a tretia vám ujde. Tam je to trošku komplikovanejšie. My sme ako mladí vždy hovorili, že melanóm je to ochorenie, ktoré onkológii dáva zlé meno - máte metastatický melanóm a koniec. Dnes už sa začína hovoriť aj o metastatickom melanóme s prívlastkom liečiteľný. Či je to 30% alebo 40%, už dnes je časť týchto pacientov vyliečiteľných práve imunoterapiou. Takže to, čo ste sa pýtali v úvode, ako liečba pokročila - úžasne. Každému, kto dnes nastupuje do onkológie závidím. Ale genetici to budú mať v rukách.

"Nie je miesto pre fonendoskop v rukách moderného onkológa."

Hovoríte o génoch a mutáciach. Zdá sa, že genetika zohráva v budúcnosti onkológie skutočne dôležitú úlohu.

Celá onkológia bude na tom postavená a už začína byť. Ešte v 80-tych rokoch na Georgetowne mi kolega hovoril: nie je miesto pre fonendoskop v rukách moderného onkológa, pozri sa na CT, pozri sa na labáky a vieš. Vtedy sme ešte genetiku nemali. Dnes moji kolegovia, ktorí sú v mojom veku a chcú ísť ďalej a stále sa učiť, hovoria: my sa učíme nový jazyk, ale len my, čo sa ho učíme ešte máme schopnosť vidieť na druhú stranu. A to je ďalší dôvod, prečo sa na Slovensku genómová diagnostika nepresadzuje, lebo oni vedia, že ťažko získajú lieky pre týchto pacientov. Vedia o čom to je, lebo naši lekári chodia na správne meetingy a študujú literatúru, ale vedia, že to do praxe nemôžu zavádzať.

Ja som bol nedávno na konferencii o karcinóme prsníka v San Antoniu (USA) a celých 5 dní to bolo len o génoch a genetike. Akákoľvek liečba už vypadá tak, že áno, teraz to funguje, lebo toto je tu mutované a táto kaskáda a tento receptor sa zmenil, a preto nám táto liečba nezaberá. Diagnostikuje sa z nádoru, zo séra aj z voľných nádorových buniek, ktoré sa zachytia a potom sa analyzujú - robí sa genómová profilácia na jednotlivých bunkách. Ale to už dnes je. To, že to nie je u nás je smutné. Už dnes onkológia na tom stojí a onkológia na tom stáť bude. Samozrejme sú aj rôzne epigenetické efekty, ale najskôr musíte poznať základy, aby ste na tom vedeli budovať dalej.

Budúcnosť medicíny je absolútne v genetike a v onkológii ešte viac. Pretože onkologické ochorenia sú ochorenie ľudského genómu, sú tam genetické poruchy. Genetickými nemyslíme vrodené chyby, ale poruchy v systéme, ktorý diktuje, keď sa bunky delia, ktorá bude mať akú funkciu. Obrazne povedané ak prídu ruskí hackeri, nabúrajú sa do PC a zmenia niekoľko čísel v kóde, tak ten PC nebude fugovať správne.

"Fyzicky aktívni ľudia majú menší výskyt rakoviny a rovnako aj lepšie reagujú na liečbu ako neaktívni."

Doc.MUDr. Štefan Korec, Csc.

 

 

  • 1972 vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave
  • 1972-1978 pôsobil v Slovenskom onkologickom ústave v Bratislave
  • 1978-1981 pracoval pre Národný onkologický ústav v Bethesde, Maryland, USA
  • 1984-1990 učil na Georgetownskej Univerzite, Washington DC, USA
  • 1990 viedol Katedru klinickej onkológie ILF, Bratislava
  • 1991-2001 bol riaditeľom Národného onkologického ústavu v Bratislave
  • 2001-2016 založil a riadil Regionálne onkologické centrum Alamogordo, N. Mexiko, USA

Podobné články

Zdravie, to najcennejšie, čo máme

Zdravie patrí medzi to najcennejšie, čo máme. Ako si udržať zdravie čo najdlhšie je téma, ...
Čítať Viac >

Odkiaľ vie bunka pečene, že sa má stať bunkou pečene?

Ako je možné, že ak všetky bunky nášho tela obsahujú tú istú genetickú informáciu, môžu ...
Čítať Viac >

DNA, chýbajúca časť hádanky na ceste k našim cieľom

Genetické testovanie začína postupne prenikať do našich životov. Analýza DNA odhaľuje genetické tajomstvá, rozdielnosť medzi ...
Čítať Viac >