Prečo niektorí ľudia môžu stráviť celé leto v prírode bez otravovania komármi, kým iných idú doslova zožrať?
Čo zapríčiňuje rôznu náchylnosť na uštipnutie komárom medzi ľuďmi?
Mgr.Filip Uhrin
Prečo niektorí ľudia môžu stráviť celé leto v prírode bez otravovania komármi, kým iných idú doslova zožrať?
Hlavnú úlohu tu zohráva neviditeľné chemické pole vzduchu okolo nás. Toto pole využívajú komáre pomocou zmyslových orgánov, pričom nasledujú jemné chemické stopy, ktoré okolo seba zanechávame. Kľúčovú úlohu pritom zohráva oxid uhličitý, ktorý sa hneď po vydýchnutí nepremieša so vzduchom. Komáre môžu zacieliť človeka až do vzdialenosti 50 metrov, pričom nasledujú vyššie koncentrácie oxidu uhličitého vo vzduchu.
K výberu konkrétnej obete dochádza, až keď sa komáre dostanú do oblasti približne 3 metrov od skupiny potenciálnych cieľov. V tejto oblasti komáre berú do úvahy viacero faktorov, ktoré sa medzi nami líšia, ako je teplota kože, prítomnosť vodných pár alebo farba.
Ako si komáre vyberajú svoju obeť?
Najdôležitejším faktorom pri výbere konkrétnej obete sa zdajú byť chemické zlúčeniny produkované kolóniami mikróbov, ktoré žijú na našej koži. Baktérie premieňajú sekréty našich potných žliaz na prchavé zlúčeniny, ktoré sa dostávajú do čuchového systému na hlave komárov. Tieto zlúčeniny sú veľmi komplexné, pričom obsahujú okolo 300 rôznych zložiek, ktoré sa líšia od človeka k človeku na základe genetických rozdielov a prostredia. Napríklad muži s väčšou rôznorodosťou kožných mikróbov mali tendenciu získať menej uštipnutí komármi, ako muži s menej rôznorodými kožnými mikróbmi. Jemné rozdiely v zložení týchto zlúčením môžu zodpovedať za veľké rozdiely v tom, koľko uštipnutí človek dostane. Zloženie týchto mikrobiálnych kolónií sa môže časom meniť aj u toho istého jedinca, napríklad pri chorobe.
Nad mikróbmi na našej koži nemáme moc kontroly, môžeme však obmedziť počet uštipnutí nosením svetlejšieho oblečenia, keďže komáre milujú čiernu farbu.
Zdroj
https://www.livescience.com/65758-why-mosquitoes-target-certain-people.html
Podobné články

19.jún 2020 – svetový deň kosáčikovitej anémie
Čítať Viac

Čo je to vírus a ako sa objavil nový typ koronavírusu SARS-CoV2?
Čítať Viac

5 vecí, ktoré by ste mali vedieť o testovaní DNA
Čítať Viac

Čo sa deje s mojou vzorkou v laboratóriu?
Čítať Viac

Zdravie, to najcennejšie, čo máme
Čítať Viac

Slovák, ktorý založil onkologické centrum v USA: Budúcnosť medicíny je v genetike
Čítať Viac

Odkiaľ vie bunka pečene, že sa má stať bunkou pečene?
Čítať Viac

DNA, chýbajúca časť hádanky na ceste k našim cieľom
Čítať Viac